Remeselné detaily v diele architektov Wimmera a Szonyiho
Eva Borecká
Umelecké remeslá reflektujú dobu, v ktorej vznikli a prirodzene dotvárajú výraz architektonického diela zaujímavým detailom. Článok nadväzuje na publikovaný text mapujúci životnú dráhu architekta Franza Wimmera v Projekte č.6, roku 2006.
V diele bratislavských architektov Franza Wimmera ( 1885 – 1953 ) a Andreja Szönyiho
( 1885 -1968 ) , všeobecne radených medzi architektov konzervatívnych, s orientáciou na tradičné hodnoty architektúry , sa v priebehu skúmaných 30 rokov tvorby ( 1911 - 1939 ) osobitým spôsobom premietol štýl secesie, tradicionalizmu, purizmu..
Vzťah k remeslu a detailu získal F. Wimmer klasickým architektonickým vzdelaním na mníchovskej technickej univerzite, ktorá „.... preferovala dôležitosť remeselnej tradície a úctu k meštianskej výstavbe.“ Aj A Szönyi po absolvovaní štúdia vo Švajčiarsku a praxi v Paríži inklinoval skôr k nemeckému kultúrnemu prostrediu.
V čase založenia spoločného ateliéru v roku 1918 a začiatkom dvadsiatych rokov, bola bratislavská architektonická scéna skutočne pestrá.
Po vzniku samostatnej republiky v roku 1918, medzi domácich – prešpurských architektov, prichádza silná generácia odchovancov pražskej architektonickej školy. Slovensku, hľadajúcom sa v národnom štýle priniesli oblúčikový dekorativizmus, folklorizmus aj český kubizmus a hybridné slohy, ktoré v tom čase ovládali strednú Európu.
Zároveň po roku 1925, zo západnej Európy k nám prenikajú informácie o úplne odlišných tvorivých princípoch , opúšťajúcich ornamenty a kladúcich dôraz na formu , vlastnosti materiálu a corbusierovsku ... „ vyváženú harmóniu foriem vo svetle“.
Ďalším vplyvným faktorom je umelecký spolok Pressburger Kunstverein založený v roku 1885 , ktorého aktívnymi členmi sú architekti Wimmer a Szönyi. Spolok háji konzervativizmus, umiernenosť , nabáda a vyzýva „ ...pekne skĺbiť tradíciu s modernou, nekaziť dojem ultramodernými dielami, krotiť bujnú fantáziu a pridŕžať sa starých tradícii...“
Ku konzervatívnej skupine umelcov sa hlásia aj ďalší architekti .Najvýstižnejšie charakterizuje ich ideový program citácia z článku Ch. Ludwiga a A. Danielisa , uverejnenom v časopise Forum 1932 /2 „...od obytného domu očakávame vždy viac, ako stroj na bývanie, ktorý snáď uspokojí naše požiadavky na bývanie. My však potrebujeme aj uspokojenie ľudského vnútra, čím sa odsúva hranica bezprostrednej nevyhnutnosti a naliehavosti techniky.“ V praxi to znamenalo, že „......vznikol celý rad výtvarných počinov na fasádach a v interiéroch občianskych budov, nájomných bytových domov, rodinných domov .“
Podobnú paralelu vidíme v diele F. Wimmera a A.Szönyiho. Obaja architekti osobitým spôsobom prechádzali cez všetky módne smery a v protiklade k veľkej koncepcii formy diela venovali pozornosť remeselnému detailu, spracovaniu materiálu, dispozičnému riešeniu a v neposlednom rade vytvoreniu príjemného domáckeho obytného priestoru.
Prehľad poskytne niekoľko realizáci so zachovanými remeselnými a výtvarnými detailami.
Prvým zaujímavejším objektom od architekta Wimmera ( v spolupráci s F. Opatreným )je neorománsky Kostol reformovanej cirkvi, prepojený so secesným cirkevným domom-Kalvínovým dvorom, na Námestí SNP v Bratislave. Oba objekty vzišli zo súťaže a zrealizované boli v rokoch 1912-1913. Vyznačujú sa prepracovanými detailami vo všetkých remeslách , v interiéri aj v exteriéri. Riešené sú aj plochy a priestory ,bežnému pozorovateľovi neprístupné.
Plasticita fasád je založená na kamenárskych ornamentoch , náročne stvárnených železných mrežiach na oknách, dverách ( obr.1). Nitované zábradlia ( obr.2) poskladané z malých komponentov do jedného čipkovaného celku tvoria ďalší dôležitý výrazový prvok. Pravouhlé a diagonálne členenie zámočníckeho výrobku je doplnené o kruhy a polkruhy a vybrané motívy sa pravidelne opakujú.
Obytný dom mestských zamestnancov na Grösslingovej ul.č. 59-63 v Bratislave , z roku 1919-1920 je pravdepodobne iba dielom A. Szönyiho . Napriek rôznym architektonickým smerom, aktuálnym v danom období, je to triezvo riešená masívna bloková stavba s vnútornými dvormi. Zvlášť zvýraznené sú vstupy do troch krídiel objektu , v nadpraží s reliéfmi anjelov držiacimi erb mesta ( obr.3 ) .Vstupné priestory domu sú riešené s jednoduchou eleganciou , na stenách je keramický glazovaný obklad a presklené polia krídla vstupných dverí prekrývajú jemné geometrické mreže vyskladané z meandrov obdĺžnikového tvaru.
V 20. rokoch, z nemeckej architektúry prebratý Heimatstil založený na pohodlnom rodinnom bývaní , aplikovali architekti Wimmer a Szönyi už v spoločných dielach, najmä na rodinné domy a menšie vily. Štandardne stvárnené objekty , so šikmou strechou , drevenými laťkovými okenicami , kamenným soklom - doplnili zábradlím , mrežami, štukami , nesúcimi okrem geometrického rastra charakteristickú vlnovku , pripomínajúcu písmeno W
( obr. 4 ).
V interiéri domu A. Szönyiho na Kapitulskej č.12 v Bratislave z roku 1926 sa nachádza strop so štukovou výzdobou v štýle blízkom Art deco (obr.5 ) a pozoruhodne riešený priestor schodiska. Obmurované kruhové vretenové schodisko je ako samostatný objekt vložený do domu, aj s úzkymi oknami a portálmi ozdobenými tehličkovým obkladom
( obr.6). Tehličkový obklad architekti často navrhovali v exteriéri okolo vstupných dverí , ako aj v interiéri napr. pri obkladoch krbu a obkladoch ostenia prechodov medzi miestnosťami.
Krby a kachle boli dôležitým interiérovým prvkom v rodinných domoch a vilách. Niekoľko typov architekti odprezentovali v roku 1931 na stránkach časopisu Forum v článku pod názvom Neuzeitliche kamine. Z praktického dôvodu za krbovými mrežovými dvierkami zvyčajne boli ukryté liatinové kachle. (obr. 7 ).
Nájomné domy z konca 30. rokov projektované architektmi Wimmerom a Szönyim sú navrhnuté v hmote puristicky a v dispozícii účelovo.Bolo to snáď dané aj politickými okolnosťami a rýchlosťou investovania peňazí pred očakávanou vojnovou infláciou. Doznievajúce tradicionálne cítenie sa prejavuje ešte v naznačení okenných šambrán v omietke, profilovaných kamenných konzolách podopierajúcich vyložené horné podlažia . Ostatné prvky ako napr. mreže, zábradlia sú pojednané funkčne v zvislom členení z tyče štvorcového prierezu. Vstupné priestory nájomného domu vrátane vstupných dverí sú riešené veľmi účelovo až nízkorozpočtovo . Zaujímavou dekoráciou týchto puristických fasád sú kamenné reliéfy s cirkevnou tématikou.
Jeleň s krížom, symbolizujúci patróna lovu sv. Huberta ( obr.8 ) ,sa nachádza na fasáde súkromnej vily na Partizánskej ul. č.6 . Na Zámockej ul.č. 1 na arkieri vidíme reliéf Madony s dieťaťom , po bokoch s hlavičkami cherubínov , na farskom dome na Hurbanovom námestí je reliéf svätca s dieťaťom v náručí. Svojou jednoduchosťou stvárnenia upúta aj reliéf usmievavej Madony s dieťaťom ( obr.9 ) na renesančnom objekte radnice , dnes miestneho úradu v Šamoríne, autorom prestavby a nadstavby ( neurčené datovanie ) je pravdepodobne iba Andrej Szönyi.
Štúdium diela autorov inej moderny nepredstavuje len samoúčelné bádanie, ale kladie otázku o uplatnení remesiel , autorského detailu a výtvarného umenia v súčasnej architektúre. Dnešná architektúra sa dostáva pod ekonomický diktát investičných spoločností, s rýchlou návratnosťou investovaných peňazí a pripomína vtip od karikaturistu Jiránka z konca socialistického obdobia, „...tady jsou ty plány hoši, rychle to postavte a mizíme.“